Pokyny pre prevenciu

Pri otázke kriminality buďte špecifickí: od otázky „prečo“ k otázke „ako“

Terorizmus a organizovaný zločin sú komplexné latentné javy, ktoré prenikajú do všetkých spoločností rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach vo forme permanentných a neustále sa meniacich hrozieb. Žiadna spoločnosť nie je imúnna, rovnako ako žiadna spoločnosť nie je oslobodená od fenoménu kriminality, v širšom zmysle slova.

Hlavným problémom súčasných politík prevencie kriminality je pochopiť, ktoré modely politík a postupov sú účinné, udržateľné a merateľné, vzhľadom na rozmanité javy vznikajúceho terorizmu a organizovaného zločinu.

Východiskovým bodom „Kocky“ je, že za týmito pojmami „terorizmus“ a „organizovaný zločin“ sa v skutočnosti skrýva nespočetné množstvo trestných činov, ktoré sa od seba často veľmi líšia.

 

ÚTOKY, KTORÉ NESPADAJÚ POD KATEGÓRIU TERORISTICKÉ: Vášnivý gambler Stephen Paddock dňa 1. októbra 2017 v Las Vegas zavraždil 58 a zranil ďalších 546 ľudí; pri útoku použil celý rad automatických zbraní, z ktorých strieľal na ľudí zhromaždených na koncerte z okien susedného hotela. Pri zásahu polície spáchal samovraždu. 64-ročný Paddock vypálil celkom 1100 nábojov a v zálohe mal ďalších 4000, ako aj 23 rôznych zbraní. Motív jeho činov je neznámy. Nie je klasifikovaný ako prípad terorizmu, rovnako ako 90% prípadov pri ktorých ročne zahynie približne 400 ľudí ročne pri útokoch automatickými zbraňami v Spojených štátoch.[1]

TERORISTICKÉ ÚTOKY: Masaker 49 osôb a zranenie ďalších 58 osôb, ktoré spáchal 49-ročný bezpečnostný pracovník Omar Mateen v nočnom klube v Orlande v júni 2016, je však klasifikovaný ako teroristický čin; aj v tomto prípade bol zločin spáchaný útočnou puškou a pištoľou. Útok, ktorý začal ako incident aktívneho strelca, sa zmenil na rukojemnícku krízu podozrivého a skončil sa ako druhý najsmrteľnejší teroristický útok v Spojených štátoch po 11. septembri 2001. Po útoku zomrel aj Mateen, ktorého zabila polícia. Mateen nebol na oficiálnom zozname sledovaných teroristov a podľa záznamov z Floridy bol legálnym držiteľom zbrojného preukazu, pretože od roku 2007 pracoval ako ozbrojený bezpečnostný pracovník pre spoločnosť G4S. Mateen bol moslim, hoci svoju vieru aktívne nepraktizoval.

Z tohto príkladu porovnania môžeme vidieť, že definícia týchto javov má silný ideologický komponent, ktorá nás vtiahne do nekonečných diskusií zakaždým, keď sa ich snažíme definovať.

Diskusia o tom, čo je „terorista“, čo je „mafia“, alebo dokonca, čo je, „radikál“ alebo „extrémista“, je určite užitočná na vymedzenie cieľov trestných činov, a teda na definovanie príslušného právneho rámca. V mnohých prípadoch sú však takéto diskusie sterilné, alebo dokonca kontraproduktívne, v porovnaní so schopnosťou predvídať budúce udalosti, ktorá je účelom prevencie.

Podobne, prijatie modelov boja proti mafii v prípadoch bežných trestných činov, ako v prípade kauzy „Mafia Capitale“ v Ríme v roku 2017, môže viesť k vážnym súdnym porážkam, ktoré môžu podkopať dôveryhodnosť súdnictva a ohroziť zložité vyšetrovania.

Ďalšou užitočnou kategóriou ako alternatíva k terorizmu by mohla byť napríklad „masová streľba“. Ak podrobíme analýze prípady, ako sú bombové útoky v Bostone v roku 2013, útoky v Paríži a San Bernardine v Kalifornii v roku 2015 a Belgicku v Bruseli v roku 2016; masové streľby v Newtown, Connecticut v roku 2012 a Charlestone, Južnej Karolíne v roku 2016; a teroristické útoky začiatkom leta 2017 v Manchestri a Londýne v Anglicku, sú to útoky, pri ktorých rôzne osoby a skupiny motivované rôznymi ideologickými, politickými alebo individuálnymi faktormi predstavujú rastúcu hrozbu pre bezpečnosť našich a iných národov [2].

Na rozvinutie tohto prípadu, výber kategórie „masovej streľby“ namiesto terorizmu (alebo organizovaného obchodovania s drogami namiesto všeobecnejšieho pojmu organizovaná kriminalita) znamená, že presunieme zameranie z motivácie na metódy, z otázky prečo na otázku ako.

Model kocky sa preto nezameriava na odlišné javy, aj keď sú očividne katalogizované (alebo nekatalogizované) pod spoločným makro označením terorizmus a organizovaný zločin, ale na modely, ktoré sa pri realizácii vo svojej fenomenológii správajú vo všeobecnosti podobne.

Trestné činy uvedené v týchto makro kategóriách, ako napríklad terorizmus alebo mafia, majú rôznorodý charakter, ako to objasňuje nová európska smernica o terorizme[3], ktorá nám poskytuje jeden z najúplnejších zoznamov týchto druhov trestných činov:

(a) ohrozovanie života osoby, ktoré môže spôsobiť smrť;

(b) vážne narušenie fyzickej integrity osoby;

(c) únos alebo branie rukojemníka;

(d) spôsobenie značného poškodenia vládneho alebo verejného zariadenia, dopravného systému, infraštruktúry vrátane informačného systému, pevnej plošiny nachádzajúcej sa na kontinentálnom šelfe, verejného miesta alebo súkromného majetku, ktoré by mohlo ohroziť životy ľudí alebo spôsobiť značné hospodárske škody;

(e) zmocnenie sa lietadiel alebo lodí, alebo iných prostriedkov hromadnej dopravy, alebo tovaru;

(f) výroba, vlastnenie, získanie, preprava, dodávka alebo použitie výbušnín alebo zbraní, vrátane chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových zbraní, ako aj výskum a vývoj chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových zbraní;

(g) vypustenie nebezpečných látok alebo spôsobenie požiarov, záplav alebo výbuchov, ktorých následkom je ohrozenie ľudských životov;

(h) narušenie alebo prerušenie dodávok vody, elektriny alebo ľubovoľného základného prírodného zdroja, ktorých následkom je ohrozenie ľudských životov;

(i) protiprávny zásah do systému, ….

(j) vyhrážanie sa spáchaním niektorého z činov uvedených v písmenách a) až i).

2. Ciele uvedené v odseku 1 sú:

(a) vážne zastrašovanie obyvateľstva,

(b) neoprávnene naliehať na vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby vykonala alebo sa zdržala vykonania akéhokoľvek činu, alebo

(c) vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie:

Čo sa týka organizovaného zločinu, za vhodný zoznam sa pokladá zoznam trestných činov stanovený v súlade s článkami 5, 6, 8 a 23 Palermského dohovoru. Žiaľ, tieto zoznamy inštitucionálneho charakteru a so silným legislatívnym aspektom nie sú úplné a sú iba čiastočne užitočné na účely našej analýzy zameranej na prevenciu, ktorá sa sústreďuje na otázku, ako boli trestné činy spáchané na účely katalogizácie a porovnávania. Preto sa musíme ponoriť trochu hlbšie do konkrétnych aspektov, aby sme mohli identifikovať cielené riešenia.

Ako uvádzajú Roberta Belli a Joshua Freilich, „to či má zmysel pre právo, môže byť na účely prevencie nerelevantné“s”[4]. V skutočnosti na účely cielenej a reformovanej situačnej prevencie, ktorá je presne jedným z cieľov „Modelu Kocky“, nevidíme žiadne rozhodujúce aspekty spoločného módu operandi týchto zločinov.

Khalid Masood 22. marca 2017 spáchal útok automobilom v Londýnskom Westminstri, pri ktorom zahynuli štyri osoby a ďalších 50 sa zranilo. Potok ako jeho auto narazilo do ochranných bariér Westminsterského paláca, Masood vystúpil a zabil neozbrojeného policajta New Palace Yard.

Medzi 7. do 9. januárom 2015 teroristi zavraždili celkovo 17 osôb pri útokoch na satirický časopis Charlie Hebdo, obchod s kóšer potravinami a parížske predmestie Montrouge. Polícia pri útokoch v samostatných prestrelkách zabila tri podozrivé osoby. Títo teroristi použili útočné pušky a po domácky vyrobené výbušniny.

Tieto príklady, vybrané z mnohých, ktoré žiaľ existujú, ukazujú, ako tradičné kategórie, resp. kategórie súdnictva sú z hľadiska koncepcie kocky poňaté príliš zoširoka. Zahŕňajú príliš veľa rôznych druhov trestných činov, z ktorých sa musia všetky analyzovať zvlášť, z hľadiska ich módu operandi. Tieto trestné činy páchajú rôzni páchatelia z rôznych dôvodov v rôznych prostrediach, s rôznym stupňom organizácie, vedomostí, zručností a zbraní, ako to ukazujú uvedené príklady.

Doteraz bol zločin klasifikovaný z hľadiska reakcií na terorizmus alebo organizovaný zločin a z hľadiska toho, prečo páchatelia spáchali svoje zločiny. Na rozdiel od týchto bežných metodík je cieľom nášho prístupu zistiť, ako boli zločinyúspešne spáchané. Napríklad pojem „terorizmus“ by mohol zahŕňať podrobnú kategorizáciu, ktorá by ďaleko presahovala „hromadné streľby“ alebo „teroristické činy“, ako napríklad:·

Každý z týchto prípadov možno ďalej rozdeliť na vedľajšie jamy, aby sa stanovili rôzne prevádzkové režimy a paralelné scenáre. To je veľmi dôležitá predbežná činnosť zameraná na zavedenie preventívnych operácií založených na dôkazoch a porovnávacích preventívnych opatreniach.

Prechod z otázky PREČO na otázku AKO prináša bezprecedentné perspektívy prevencie pre bezpečnostné politiky. Znova si rozanalyzujme navrhovaný príklad: zavedenie stratégie zníženia počtu zbraní v obehu možno považovať za oprávnené opatrenie na zníženie škôd v niektorých uvedených prípadoch, napríklad v USA, kde sú zbrane voľne dostupné a sú vždy ťažiskom útokov hromadných strelcov (alebo teroristických činov).  Nebolo by však užitočné v prípade útokov s nožmi alebo vozidlami, ako sú autá, lietadlá alebo inými prostriedkami dvojakého využitia, ako sú napríklad domáce výbušniny, ktoré sa skutočne najčastejšie používajú v Európe, kde je regulácia strelných zbraní prísna. Preventívne opatrenia vyvolali účinok, ktorý prístup SCP definuje ako „Translokácia“, teda prechod na iné zbrane. V týchto prípadoch v Európe sa preto musia opatrenia na zníženie škôd štruktúrované odlišne. Na vymedzenie preventívnych stratégií sú nevyhnutné formy trestných činov.

Okrem účelu preventívnej reakcie je analýza spôsobu fungovania strategická. Ako môžeme vidieť napríklad zo súhrnne uvedených prípadov, typ použitých zbraní je veľmi dôležitý, pretože zahŕňa špecifickú logistiku a je úzko spätý s výberom cieľov a schopnosťami motivovaných páchateľov.

V tomto zmysle sa súbor nástrojov TAKEDOWN môže pomocou cvičení s modelom Kocky považovať za rozšírenie veľkej výskumnej práce, vykonanej v Centre pre problémovo orientovanú políciu Univerzity New York, so svojimi 74 príručkami špecifickými pre problémy [5].

Centrum pre problémovo orientovanú políciu

Úlohou Centra pre problémovo orientovanú políciu (POP centrum) je presadzovať koncepciu a prax problémovo orientovanej polície v otvorených a demokratických spoločnostiach. Robí to tak, že sprístupňuje ľahko dostupné informácie o spôsoboch, ako môže polícia účinnejšie riešiť konkrétne problémy s trestnou činnosťou a poruchami. Webová stránka POP centra, ktorá bola spustená v roku 2003, poskytla svojim používateľom inovatívne vzdelávacie skúsenosti, sprievodcov učebnými osnovami, učebné pomôcky, nástroje na analýzu problémov a obrovské množstvo informácií. Od uverejnenia prvej príručky POP v roku 2001 distribuovalo Ministerstvo spravodlivosti USA pre komunitne orientované policajné služby (kancelária COPS) viac ako 900 000 kópií príručiek POP a iných publikácií POP centra jednotlivcom a agentúram na celom svete. Materiály POP centra sa tiež často používajú pri policajných tréningoch a v kurzoch vysokých škôl. Jednou z mnohých priebežných aktivít POP centra sú Príručky pre špecifické problémy pre políciu, ktoré sumarizujú vedomosti o tom, ako môže polícia znížiť škody spôsobené konkrétnymi problémami s trestnou činnosťou a protispoločenským správaním. Každá príručka je koncipovaná s dôkladným preskúmaním výskumnej literatúry a vykazovanými policajnými postupmi a pred zverejnením anonymne recenzovaná ďalším líniovým policajným dôstojníkom, výkonným pracovníkom polície a výskumným pracovníkom. Proces recenzovania je nezávisle riadený kanceláriou COPS, ktorá poveruje publikácie recenzovaním.

---

[1]  Podrobná policajná rekonštrukcia útoku v Las Vegas je dostupná na stránke https://www.scribd.com/document/369538275/1-October-FIT-Report-01-18-2018-Footnoted sprístupnené dňa 21/01/2018

[2] Dôležitú analýzu týchto prípadov z hľadiska prístupu SCP (secure, contain, protect – zabezpečiť obmedziť, chrániť) možno nájsť v publikácii od Franka Strauba, Jacka Cambria, Jane Castor, Bena Gorbana, Bretta Meadea, Davida Waltemeyera a Jennifer Zeunik: Rescue, Response and Resilience, A critical incident review of the Orlando public safety response to the attack on the Pulse nightclub, Critical Response Initiative (Záchrana, reakcia a odolnosť, kritická revízia incidentu útoku na nočný klub  Pulse v Orlande, z hľadiska reakcie verejnej bezpečnosti, iniciatíva kritickej reakcie), Washington, DC: Úrad pre komunitné policajné služby, 2017; Edward F. Davis III, Alejandro A. Alves, a David Alan Sklansky, Social Media and Police Leadership: Lessons from Boston (Sociálne médiá a policajné vedenie: Lekcie z Bostonu), New Perspectives in Policing Bulletin (Washington, DC: Národný inštitút spravodlivosti 2014), https://www.ncjrs.gov/pdffiles1/nij/244760.pdf; Správa o činnosti v reakcii na bombové útoky na bostonský maratón v roku 2013 (Boston: Štátna polícia v Massachusetts, 2014), http://www.mass.gov/eopss/docs/mema/afteraction-report-for-the-response-to-the-2013-boston-marathon-bombings.pdf. ¹⁸ Globálna databáza terorizmu, “Zhrnutie incidentu: 11/13/2015,” Národné konzorcium pre štúdium terorizmu a reakcií na terorizmus, sprístupnené 3. júna 2017, http://www.start.umd.edu/gtd/search/IncidentSummary.aspx?gtdid=201511130008. ¹⁹ Rick Braziel et al., Bringing Calm to Chaos: A Critical Incident Review of the San Bernardino Public Safety Response to the December 2, 2015, Terrorist Shooting Incident at the Inland Regional Center, Critical Response Initiative (Hodnotenie kritickej udalosti týkajúcej sa reakcie na verejnú bezpečnosť v San Bernardine do 2. decembra 2015, incident s teroristickou streľbou v štátnom regionálnom stredisku, Iniciatíva kritickej reakcie) (Washington, DC: Úrad pre komunitné policajné služby, 2016), https://ric-zaiinc.com/ric.php?page=detail&id=COPS-W0808; Frank Straub, Jennifer Zeunik, a Ben Gorban, „Lessons Learned from the Police Response to the San Bernardino and Orlando Terrorist Attacks,” (Lekcie z policajnej reakcie na teroristické útoky v San Bernandine a Orlande) CTC Sentinel 10, č. 5 (máj 2017), https://www.ctc.usma.edu/v2/wp-content/uploads/2017/05/CTC-Sentinel_Vol10Iss515.pdf. ²⁰ Pieter Van Ostaeyen, „Belgian Radical Networks and the Road to the Brussels Attacks“ (Belgické radikálne siete a cesta k útokom na Brusel) CTC Sentinel 9, č. 6 (jún 2016), https://ctc.usma.edu/v2/wp-content/uploads/2016/06/CTC-SENTINEL_Vol9Iss613.pdf. ²¹ Greg Myre, „Manchester Bombing Is Europe’s 13th Terrorist Attack Since 2015“ (Bombové útoky v Manchestri sú 13. teroristickým útokom v Európe od roku 2015), NPR, 23. mája 2017, http://www.npr.org/sections/parallels/2017/05/23/529645904/manchester-bombing-is-europes-12th-terroristattack-since-2015.

[3] SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 2005/671/SVV

[4] R.Belli and J.D.Freilich, Situational Crime Prevention and non-violent terrorism: A ‘soft’ approach against ideologically motivated tax refusal, in J.D. Freilich and G.R. Newman, Reducing Terrorism, op. cit., pg.183

[5] Aktualizovaný zoznam príručiek je k dispozícii na stránke http://www.popcenter.org/problems/